Vlaková stanica v Bratislave žije svojim vlastným životom. Nezaujíma ju názor architektov, aktivistov, všeobecne ľudí. Má špecifickú atmosféru, chuť a vôňu. Nie, nemyslím iba moč. „Hej, kámo. Nechceš hodinky?“, prihovára sa mi šmelinár v revizórskom outfite – hrubá lacne bundy a panske mikiny, letne saty. „Šibe ti? Hodinky? Tie sa strielali v 90.rokoch. […]
Pokračovanie článku