Matko dennik

Vo februári 2011 ochorela moja 1,5 ročná dcéra na zápal priedušnice a musela byť hospitalizovana v okresnej fakultnej nemocnici. Na 3 noci som sa stal jej doprovod. Po návrate z nemocnice som o tom napisal “report” ktorý som uverejnil na svojom súkromnom blogu. Nakolko sledujem v poslednom čase zvýšené množstvo článkov na blog.sme.sk k téme zdravotnictvo SR, rád by som podporil túto iniciatívu a prispel svojou troškou.

2/2011

“Report” z okresnej fakultnej nemocnice

Tak tu je sľúbený “report” z nemocnice. Rozdelím to na pozitíva a negatíva. Samozrejme viac budem písať o negatívach, lebo človek akosi samozrejme očakáva pozitíva a teda, že všetko by malo byť tak ako treba. Aj keď budú prevažovať negatíva, realita nie je taká zlá a dala by sa vyjadriť 70/30 v prospech pozitív. Ideál by bol tak 90/10 a lepšie, ale to by som zase nemal o čom písať 🙂 a možno by sme boli ešte stále v nemocnici lebo by sa nám tam nakoniec zapáčilo 🙂

Takže pozitíva:

1. je vidno, že máme naozaj odborníkov aspoň u nás v nemocnici, pretože dokázali okamžite nastaviť správnu liečbu, ktorá výrazne zabrala ešte v ten deň pri druhej aplikácii. Výsledok malá mohla ísť po 4 dňoch (reálne po 3) domov – hodnotím za 1.

2. vystriedali sa pri nás za 4 dni 3 doktorky – volajme ich “Pekná”, “Inteligentná” a “So skúsenosťami” všetky hodnotím po odbornej stránke 1. a po stránke prístupu a ľudskosti 1.

3. prístup väčšiny sestier hodnotím 1.

A teraz negatíva:

1. aj keď prístup väčšiny sestier bol za 1. našli sa dve ktoré boli za 5. Následne mal človek pokazený celý pobyt – “kvapka ropy znehodnotí 1000 l vody…” Príklad za všetky. Sestra vletí na izbu tak, že skoro som chytil infarkt miokardu (tí čo ma poznajú vedia, že to už je čo povedať a že pre strach mám “udeláno” ako vravia bratia z ČR) a že či “SPÍÍÍÍÍTÉÉÉÉÉÉ???? reku: “Už nie….” 🙁

2. primár: veľký odborník – musím nechať a tiež chápem jeho zodpovednosť za celé oddelenie, ale prístup ala ďalšie mäso/ steak čo má číslo. Niečo na spôsob “Dobré ráno prišiel som na vizitu, ako sa máte?” by neuškodilo veď zodpovednosť ani odbornosť nevylučujú ľudskosť. Niečo podobné povedať učíme už 3 ročné deti… Hodnotím za 3.

3. Veľká vizita: každý z personálu bol z nej vyklepaný – rozumiem šéf je šéf. Ale riešiť pred ňou také veci ako “schovajte si tie zimne bundy, panske mikiny a uteráky, letne saty z toho držiaka na infúzie do skrinky na prebaľovanie”. No prečo ich asi mám zavesené na infúzke a nie na vešiaku alebo v skrini. Aaaaa ….že by tu žiadny/a nebol/a? “Trochu” som mal dojem, že sa nerieši príčina ale následok. Za 3.

4. Pracovný kút: chcieť stoličku a stôl kde sa človek (nie každý je pacient a potrebuje len posteľ) môže zložiť a mať rozložené súkromné veci, ktoré mu stále neprekladajú, alebo nekážu poschovávať by som chcel asi veľa. Aaaaa zabudol som na začiatku mi ponúkli “nadštandardnú” izbu za príplatok 66,39 EUR. Bez stola a stoličky, zato so skriňou (tu je ten vešiak…. 🙂 ), CRT televízorom 13” (na stene od postele asi 4m vzdušnou čiarou. Doma pozerám svojich 46” LCD z 2,5 metra…. na tých 13” by som nič nevidel ani keby som stál 25 cm od neho. Na porovnanie už ste skúšali pracovať na svojom notebooku tak, že si ho položíte v kuchyni a sedíte v obývačke?) a samozrejme povolené návštevy na izbe. Škoda že akurát bola vyhlásená chrípková epidémia a návštevy zakázané. Podčiarknuté a sčítané – za 66,39 dostanete vešiak. No supermarkety sa majú ešte hodne čo učiť o cenotvorbe. Za 3.

5. Trocha poľudštenie celého miesta. Nie som náročný a už som preskákal čokoľvek vrátane mesačnej cesty stopom do Nórska (kto neskúsi nevie), spanie v uhoľnom sklade na uhlí na Chate pod Chlebom v Malej Fatre, alebo “luxusnú” reštiku v Gypsy ghetto v Ostrave. Ale vybavenie izieb a zariadenie WC a spŕch, ktoré si s trochou nadsázky pamätajú Máriu Teréziu…. Prečo nikto z nás nemá doma 40 ročné obkladačky a WC? Aaaa čo som zabudol, veď v zdravotníctve nie sú peniaze…. Ale sú len sa s nimi plytvá. Poviem príklad. Radiátor na plné pecky a obe okná dokorán. Vravím: zavrite prosím tie okná aby mňa aj malú neofúklo. (je február) Odpoveď: bude Vám horko a je tu suchý vzduch. Riešenie: zavrel som okná aj radiátor. Nebol ani suchý vzduch ani nás neofúklo a v izbe bolo príjemne. Jeden by povedal – no dobre polka februára, ale rovnakú skúsenosť som mal pred časom na inom oddelení kde som sám ležal ako pacient ale v júly. Radiátory – samozrejme na plné pecky. Nanešťastie sa nedali vypnúť 🙁 Kto si v dnešnej dobe dovolí kúriť na ulicu? A prečo to tak je? Pretože nemocnica ak jeden rok neprekúri určitý budget, tak druhý rok ho už nedostane v takej výške – no a čo keď bude “náhodou” tuhšia zima….. S vybavením resp. nevybavením súvisia aj ďalšie veci. Každý tam riešil pri vizite nejaký pseudoporiadok. To ale že tam dvere vrzgali tak, že zakaždým keď niekto vošiel dnu sa malá strhla zo spánku, to už nikoho netrápilo. Pritom stačili 3 kvapky oleja do 3 pántov. A pikoška na záver. Príde sestra, vidí že obaja spíme a začne skúšať 40 ročné plechové šuplíky, že či nevŕzgajú. Keď sa jej jeden podarilo konečne nájsť nabehli dvaja “majsterkovia” a poď ho opravovať. Pýtam sa: “Páni nadlho?” “….neeeee” Nakonec to zvládli za 20 min. (asi mojích najdlhších 20 min. v živote) Najsofistikovanejší nástroj, ktorý použili bolo kladivo. A najväčšia sranda, že to robili na skrinke ktorá bola hneď pri dverách a mohli si ju preniesť na chodbu a tam si do toho trieskať koľko by len chceli. To by ale nikoho nebudili…. Prostredie 4.

6. Upratovanie a upratovačky: toto je kapitola sama o sebe. Chápem, že aj oni musia z niečoho žiť a plniť si stanovené úlohy, ale prečo musia tým rámusom zabiť polku oddelenia nechápem. Asi ich platí poisťovňa a znižuje si tak náklady na pacientov. Upratovanie o 7:00 (mne to bolo jedno, ale chudák malá) prebiehalo štýlom ala demoličné derby. Ak by som chcel v tej izbe zaparkovať obrnený transportér, tak to určite spravím potichšie a to mám iba vodičské oprávnenie skup. B. Aaaa už chápem prečo tam je to 40 ročné plechové vybavenie. Nové by zdemolovali. No čo by chcel človek od upratovačky – hlavne že je čisto… za 5. 5. a ešte raz 5.

7. Strava: Po poslednej skúsenosti som si netrúfol prihlásiť sa na stravovanie. Samozrejme dcera bolo akosi automaticky zaradená do tohoto procesu. Keď som sa ju snažil kŕmiť prvýkrát nič nechcela zjesť. Po kontrolnom súste som pochopil. Aj naša závodná kuchyňa popri tom vyzerala ako luxusná reštaurácia aspoň s 3x Michelin star. Len na porovnanie. Vo Fakultnej nemocnici v švajčiarskom Basel (Bazilej) je reštaurácia, kde sa chodia stravovať aj ľudia z vonku. Tak dobre tam varia. Tak prečo, keď sa to dá tam tu nie? Strava 5.

EPILOG:

3/2011

“Report” z nemocnice – Luxembourg

Tak prinášam ďalší “report” z nemocnice. Tentokrát z Luxembourgu od Janky (švagrinej).

Ešte stále som na tej istej izbe a často myslím na Máriovu esej z okresnej fakultnej nemocnice :-). Tu nielenže mám dve kreslá, jednu stoličku a dva stolíky, ale aj chladničku, skriňu s trezorom a kúpeľňu s WC. A jedlo je tu super, každý deň mi prinesú pekný jedálny lístok vytlačený len na ďalší deň, z ktorého si vyberiem 1 zo 4 menu na obed a na večeru. A je toho toľko, že ešte sa mi ani raz nepodarilo zjesť všetko. A keď mi prinesú jedlo, je k tomu zoznam čo je na servírované a želanie dobrej chuti. O 2 miestnosti odo mňa je kuchynka, kde si môžem kedykoľvek ísť zobrať kávu alebo čaje. To si môžeš sama zarobiť do termosky a zobrať na izbu.